| VZIAŤ SI SVOJ ŽIVOT DO VLASTNÝCH RÚK alebo AJ PREHRÁVAŤ JE MOŽNÉ S RADOSŤOU |
| V dňoch 2. až 12. júla 2004 , sa uskutočnil v litovskom meste Kaunas, medzinárodný tréningový tábor venovaný umeniam korigovania seba samého a riadenia vnútorných procesov organizmu metódami Orientu. Tréningy viedol profesor Vasilij Lenský, ktorý časť svojho života prežil v klaštoroch Tibetu, Ťan Šanu, Altaja, v ášramoch Indie, u jakutských šamanov a Dunganov. Po príchode na západ, kde si osvojil 7 profesií, začal vyučovať ľudí svetonázoru západného typu, umeniam rozvinutým vo „výskumných ústavoch“ Východu. Hlavňou náplňou tréningu počas 10 dní, bolo vstupovanie do fázových stavov, prostredníctvom mnohopolárnej jógy, tantrickej praxe, mahájana buddhizmu, qikung, ako aj bojových umení. Samotné osvojovanie si postupov sebakultivácie nevychádzalo z teórie, ale účastníci výuky, sa od prvej do poslednej minúty venovali praxi. Tak ako to tradične prebieha na tréningoch v kláštoroch, kde sa cenia výlučne schopnosti. Tam nikoho nezaujíma teória, filozofia, vedomosti intelektuálneho druhu, tie vznikli až po prefiltrovaní týchto umení cez prizmu západného nazerania. Každý sa učil vytvárať vnútorný chod, novým spôsobom, učením sa zvnútra seba, nie prijímať skúsenosti zvonka. Napríklad neboli vyučované schémy meridiánového systému, vzťahy orgánových hodín, či fázových stavov. Na jednej strane každý zo zúčastnených už mal za sebou kratšiu či dlhšiu dobu tréningov energetického typu, jednak to všetko každý hľadal sám vo vnútri seba. Najprv realizoval, pocítil, a potom to už vedel aj sám opísať, nepotreboval sa to špeciálne učiť . To je spôsob získavania poznania zvnútra. Prvé dni boli zamerané na rozvíjanie vonkajšieho tela, svalov, šliach, pohybového aparátu. Pracovalo sa aj na vnútorných orgánoch a riadení srdcovo-cievneho systému.. Pránayámou sa prenikalo až do vnútra kostí a chrbtice. To privádza človeka nielen k ozdraveniu a odstráneniu patológie, ale vzniká aj zmena myslenia a mení sa kultúra samotného života. V nasledujúcich dňoch bola výučba zameraná na vytváranie, formovanie a rozvíjanie druhého – emocionálneho tela, na zosilnenie práce s pocitmi. Prostredníctvom tohto druhého tela je možné odstrániť všetky problémy nášho fyzického tela. Za okolností kedy bežný človek končí, takto trénovaný adept vlastne len začína žiť a rozvíjať sa , vďaka svojim doplnkovým vlastnostiam. No najgeniálnejšou črtou na metódach sebakorigovania, je transformácia samotného odkazu starých východných národov, do dnešného života a pohybovej kultúry človeka západu. Dnešná západná spoločnosť, ako ani polícia, neakceptujú , aby niekto na ulici, v autobuse, v práci, vykonával naoko nepochopiteľné pohyby , smial sa zdanlivo bez vonkajšej príčiny, vydával nepochopiteľné zvuky, či prudko dýchal. Takýto tradičný typ tréningu praktikovaný v kláštoroch , je v bežnom živote ťažko realizovateľný. Treba podotknúť, že tréning sebakultivácie v pôvodnom chápaní, neznamená určitý čas, počet hodín strávených kdesi v ústraní a potom zvyšnú časť dňa sa nič nedeje, funguje sa zvyčajným vnútorne prázdnym spôsobom. Z pozície rastu životného potenciálu a zdravia človeka, znamená tréning energetických vlastností, praktikovanie v bežných podmienkach: počas chôdze, pri čakaní v rade, pri cestovaní, v práci, ako aj v moderných podmienkach telocviční, posilovní, športových hál. Západné telovýchovné aktivity je možné naplniť emóciami a charakterom fázových meridiánových stavov, čím sa mechanika svalového typu prekonáva a môže rozvinúť do bezhraničných rozmerov. To je jednou z príčin transformácie tréningu do dnešných podmienok. Aby bolo možné pochopiť podstatu a princípy vnútornej práce, je potrebné objasniť príčiny problémov a degradácie dnešného človeka. Jeho hlavným problémom je : on sám, stavanie vnútorných mantinelov, prekážok. Objavením sa vnútornej hranice vzniká rôznorodosť patologických stavov. Vytváraniu prekážok sa venuje náš intelekt, ktorý v dnešných časoch rozrástol do takej mohutnosti, že získal dominantné postavenie nad ostatnými funkciami človeka. Našimi nepriateľmi sú naše obranné reakcie, ktoré ohraničujú život, ako v telesnosti, tak aj vo fyziologických funkciách a v emocionálnych parametroch. Všetky tieto funkcie sú rovnocenné, niet medzi nimi hierarchie, akú radi stavia západné myslenie. Obranné reakcie zapíname nechtiac, mimovoľne, reflexívne. Chod západu, je prekonávať prekážky bojom, zničiť mikróby, presvedčiť ostatných na svoj názor, prispôsobiť a podriadiť okolie sebe. Je to výsledok aktivity obranných mechanizmov človeka. V stave východného svetonázoru nastáva aktivácia adaptačných mechanizmov, kedy sa človek prispôsobuje zmenám vonkajšieho prostredia, obteká prekážky a mení svoje vnútorné prostredie podľa meniacich sa požiadaviek. Čo znamená „stav“ človeka? Je to jeho osobná fáza. Znamená to komplex všetkých vnútorných a vonkajších funkcií – telesnosti, fyziológie, psychiky, emócií, reagovania. Každý človek môže existovať v dvoch základných stavoch , vo fáze otvorenia sa smerom von –TAO, a v režime uzatvárania sa smerom dovnútra –CHUM. Sú si navzájom protirečivé, ale jedna fáza vyrastá z druhej. Človek sa môže nachádzať v oboch stavoch, v dvoch podobách: v aktívnom režime, alebo v pasívnom režime. TAO A –aktívna fáza O – pasívna fáza CHUM UHG –aktívna fáza UM - pasívna fáza Tieto štyri fázové stavy, sú orientáciou všetkých funkcií človeka jedným smerom. Žiadna fáza nemá privilégiá, všetky sú si rovnocenné a potrebné. Každá má však svoje miesto a svoj čas v živote človeka. Napríklad duševná činnosť tvorivého charakteru, skladanie hudby, písomná tvorba, maľovanie, vyžadujú jednu z aktívnych fáz uzavretia. Vtedy je človek oduševnelý, naplnený tvorivým duchom, tvorí ľahko a s radosťou. Pokiaľ sa bude držať niektorej z pasívnych fáz, jeho dielo vznikať nasilu a nebude očakávaných výsledkov. Pokiaľ bude človek chcieť vo fáze aktívneho uzavretia fungovať prostredníctvom intelektu, nebude svojimi funkciami tomu zodpovedať. Vytvorí sa vnútorný boj. Napríklad, pokiaľ sociálne podnety budú vyžadovať aktívnu fázu uzavretia – pracovať, komunikovať, presadzovať sa, ale človek bude popíjať kávu, fajčiť cigarety, čo sú prostriedky pasívneho uzavretia, tak nastúpi lenivosť, snaha odkladať svoje povinnosti, ap. Od takéhoto človeka nebude možné očakávať pracovný výkon. Z hľadiska jeho životných procesov nastane nesúlad dvoch fáz jeho existencie. Na druhej strane, s takýmto hraničným človekom, nie je možné dlhodobo sa kontaktovať bez toho, aby sme sami nepostavili hranice, vo svojom vnútri. Ľudia ktorí stratili svoju kontaktnosť, provokujú svoje okolie, do fázy odmietnutia. Dosahovaním svojich osobných hraničných stavov nastávajú skutočné problémy človeka . Postavením vnútornej hranice, vyčerpáva potenciu svojich fázových funkcií. Vtedy narazí na prekážku, ktorú nie je možné riešiť prostredníctvom tejto fázy, no pritom sa bude snažiť všetkými silami riešiť problém prostriedkami svojho nazerania. Pokiaľ nebude schopný zmeniť sám seba, prejsť svojimi funkciami, psychikou, fyziológiou, atď. do ďalšej fázy, nastáva uňho dysbalancia a postupná patológia. Z hľadiska emócií sa objavujú pocity nepohodlia, obviňovania, kritičnosti, hnevlivosti. Z pozície životných funkcií nastáva ich zužovanie, skracovanie amplitúd, pričom človek stráca pozitívne emócie. Každá obranná reakcia vypovedá o hraniciach jeho nositeľa a obmedzuje jeho životný priestor. Podobne ak sme sa pri páde bolestivo zranili, vypovedá to o hraniciach na kontakte vnútorného a vonkajšieho prostredia, kde nastala nekontaktnosť. Symptómom prekročenia našich možností, podľa danej intenzity a miery, je modrina, pohmoždenina, zlomenina. Tréningom sa tieto hranice môžu posúvať. V oboch prípadoch nekontaktnosti, či v psychickej alebo fyzickej podobe sa objavila prirodzená obranná reflexia človeka, ktorá spúšťa sťahovanie medzibunkových spojení organizmu. Pokiaľ dôjde k intenzívnemu, hraničnému stiahnutiu týchto spojení, ako obranný mechanizmus sa naše cievy začnú rozširovať. Aby nevznikali nadhraničné stavy stiahnutia, cievny systém kontroluje vnútorné prostredie organizmu. Ak je však príliv krvi do miesta najväčšieho stiahnutia silný, vznikajú modriny, opuchy, krvácanie. Tomu však vždy predchádza silný signál na skrátenie silových polí medzi bunkami. Napríklad pri silnom hneve, ktorý ovládne človeka, sa mu prudko nahrnie krv do hlavy, podľa intenzity až do takej miery, že môže nastať mozgová cievna príhoda. Alebo ak je pri poranení silná hranica v charaktere človeka, rana sa nebude hojiť, bude dlho otvorená, alebo hnisavá, nakoľko krvný obeh bude dlho diferencovať miesto poranenia. Ako smer podporujúci rozvíjanie životných funkcií je aktivácia sťahovania medzibunkových spojení. Pri tréningu je možné rozvíjať vlastnosti umožňujúce zrušenie bolestivého signálu. Pokiaľ sa pri prekážke objavia pocity strachu, či pochybnosti, čo sú jinové nástroje pasívneho charakteru, už je hranica postavená. Účastníci seminára denne počas piatich hodín trénovali mechanizmus zapínania medzibunkových spojení. Bežnou gymnastikou, či telovýchovnou aktivitou, komerčne poňatou jógou tento efekt nie je možné dosiahnuť. Každú úlohu s partnerom, bez partnera, s vonkajšou alebo vnútornou prekážkou, sme trénovali vždy s pocitom potešenia až slasti. Len pocit radosti a potešenia garantuje, že pôsobíme na silové polia medzibunkových spojení. Je to silný a úžasný nástroj slúžiaci tomu, ako sa dostať z pasívnej jinovej formy do aktívnych energetických fáz, čo okrem pevného zdravia, dáva človeku aj naplnenosť života pozitívnymi emóciami, stopercentné zapnutie vnútorných stimulátorov aj počas aktivít. Umenie zapínania aktívnych energetických fáz, sa dopĺňa s rozvíjaním pasívnych- jinových režimov, v ktorých prebieha vnútorná reorganizácia, prostredníctvom pulzácie. V tomto prípade prostriedkom sebakorekcie je pulz vlastného srdca, na osvojenie si ktorého existuje metodika, technika. Je to nástroj ktorý sa hodí na riešenie dysbalancií, vnútornej nerovnováhy, na stranu uzavretia. Pulzácia nie je ničím cudzím pre organizmus, pochádzajúcim zvonka, ale naopak je prirodzeným signálom nášho vnútorného Kozmu. Jeho vnímanie vo vedomí, omladzuje , vytvára nové pocity, odstraňuje nepokoj, arytmiu, hypertoniu alebo napríklad aj sklerózu srdcovo-cievneho systému. Zbavuje telo ukladania solí a nadbytočných látok. Potom je možné vyviesť organizmus z pasivity do aktívnych foriem, už spomínaným tréningom. Spomínané dve metódy sebakorigovania, protikladného charakteru, sa navzájom doplňujú a umožňujú vytvoriť harmóniu vnútorných procesov ako i vzťahov k vonkajšiemu svetu a jednoducho, vziať si svoj život do vlastných rúk. Umenie sebakorigovania, zapínania aktívnych a pasívnych fáz, rozvíjanie meridiánovej energetiky, prácu s vlastným pulzom, je možné trénovať odteraz aj na Slovensku. TRÉNINGY – SEMINÁRE - SÚKROMNÁ VÝUKA Robert Urgela Tel: 0904 164 760 Email: rurgela@atlas.cz www.QI.mysteria.cz Tento článek byl převzat ze stránek Vedomie se souhlasem autorů. |